Judo, juu jitsu, grepling - všetky tieto športy sú príbuzné bojové umenia. Každé z nich má však svoju vlastnú históriu a tiež sa medzi nimi nájdu určité rozdiely. Každý z týchto športov má svoje pravidlá.
Jiu Jitsu má počiatky v Japonsku
V preklade jemné umenie. Je to bojové umenie, ktoré vzniklo pre potreby japonskej vojenskej kasty Samuraj. Samurajovia bojovali obvykle dvoma mečmi, v prípade, že nemohli použiť zbrane, bol vypracovaný systém boja bez zbrane. Pôvodný systém sa volal Kumiuči a bol začiatkom pre Jiu Jitsu. To sa do svojej podoby dostalo v druhej polovici 16. storočia.
- boj v stoji aj na zemi
- bojuje sa na ploche 6 x 6 metrov
- 2 kolesá po 2 minútach
- dresom je kimono
- bojovníci majú chrániče rúk, priehlavku a suspenzor
Často sa o ňom hovorí aj ako o základe bojového umenia ako celku. Hlavné posolstvo Jiu Jitsu nespočíva v ranách, ale hlavne v technike. Podstata neovláda len telo, ale aj myseľ. Ide o výnimočné bojové umenie z hľadiska stratégie. Tá je postavená na využití agresie protivníka. Taktika ústupu tak nie je vyjadrením úteku, ale skôr dobre premyslenou stratégiou. Bojovník pri nej používa energiu tým správnym smerom.
História Jiu Jitsu
Do povedomia sa toto bojové umenie dostalo na začiatku 17. storočia. Ako šport však vzniklo až oveľa neskôr. V Európe sa vznikla táto športová disciplína v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Jiu Jitsu tak ako ho poznáme dnes kombinuje tri formy japonských bojových umení. A to judo, karate a aikido. Európsku federáciu juu-jitsu založili tri štáty - Nemecko, Taliansko a Švédsko a stalo sa tak v roku 1977. Na Svetových hrách sa tento šport prvýkrát objavil v roku 1997.
Judo je jemná cesta
Japonské bojové umenie, ktoré podporuje duševné aj telesné zdravie, to je judo. Judista musí neustále čeliť novým výzvam, pretože je potrebné, aby si osvojoval rôzne techniky. Zo športových princípov vychádzajú zásady ako nezraniť partnera, ako mu dôverovať a starať sa o neho. Tieto zásady vychovávajú k pozornosti k druhým, k ohľaduplnosti a zdvorilosti.
V jude je vďaka pravidlám, ktoré zaručujú bezpečnosť, možné sa poddať nutkaniu pomerovať sa s ostatnými. Prvé, čo sa začínajúci judista učí, je správne padať. Ide o to, aby sa pri páde judista neprášil do hlavy. Učia sa ovládať svoje ruky, aby nekontrolovane nelietali vo vzduchu.
- boj v postoji
- boj na zemi
- začína sa v postoji
- začína sa úklonom
- cieľ je dostať súpera na lopatky
Kodokan Judo je nazývané aj ako mäkká škola. Proti sile útoku nejde sila obrancu. Naopak, ten sa snaží útoku vyhnúť neho ho odviesť bokom. Judo razí dve základné heslá. Minimálne úsilie, maximálna účinnosť a vzájomný prospech. Je teda dôležité využívať silu čo najviac účinne. To pomôže fyzicky slabším poraziť aj fyzicky zdatnejších súperov. Vzájomný prospech učia športovcov rešpektu nielen medzi sebou, ale celkovo v živote.
História juda
Judo je japonského pôvodu. Založil ho profesor Jigoro Kano. Judo vytvoril z vybraných chvatov staršieho bojového umenia juu-jitsu. Dlhé roky starostlivo študoval a potom založil vlastnú školu. Tú nazval Kodokan-Judo. Práve od roku jej vzniku sa počíta vznik juda. Datuje sa teda k roku 1882.
Do Európy sa judo dostalo v roku 1931, keď Japonci prvýkrát v Londýne ukázali umenie tohto športu. Na Olympijské hry sa judo dostalo v roku 1964. Ženy potom prvýkrát na Olympiáde štartovali v roku 1992. V Česku sa datuje vznik juda k roku 1919, kedy vysokoškolský šport začal prvé kurzy.
Aký je rozdiel medzi judom a Jiu Jitsu?
Judo je odnož Jiu Jitsu. Ako bolo povedané Jiu Jitsu je pôvodne staroveké japonské umenie, ktoré sa vyvinulo v skutočných vojnových bojoch, kedy bolo potrebné neozbrojený poraziť ozbrojených a silnejších protivníkov. Judo je bojové umenie, ktoré vyvinul Jigaro Kano v roku 1882 práve na princípoch Jiu Jitsu. Sú však ešte ďalšie rozdiely. Jiu Jitsu je kompletný bojový systém s útokmi na nervový systém aj mäkké orgány, Judo je však povahou konkurencie schopnejší. Aj preto je k videniu na olympiáde.
Grappling núti vzdať sa
Ide o spôsob zápasu, kedy sa zápasník snaží súpera dostať do takej situácie, aby sa vzdal. Využívajú sa na to techniky z boja na zemi, teda páčenia, škrtenia a lámaná. Uvádza sa, že grappling je v podstate športovou verziou MMA, ktorá však nepovoľuje ani kopy ani údery. V preklade slovo grappling znamená zápasenie.
- začína sa v postoji
- väčšinu času sú zápasníci na zemi
- súper musí byť donútený vzdať sa
- údery a kopy sú zakázané
Grappling si vyberá techniky z juda, ruského samba, brazílskeho juu jitsu a gréckorímskeho zápasu. V grapplingu je povolená takmer všetko, okrem spomínaných úderov a kopov. Ide o samostatnú súťažnú disciplínu a tiež je to jedna zo štyroch základných zložiek pre MMA. Na súťažiach sú grapplingové techniky bodované. Rozdeliť ich možno na porazy, hody, úniky, pretočenie a finálne techniky.
História grapplingu
Ide o veľmi mladý šport. Prvá veľká súťaž sa konala v roku 1998 v Abú Zabí. Turnaje po celom svete organizuje americká organizácia NAGA. Od roku 2007 je grappling súčasťou FILA. Ako šport je grappling naozaj mladý, história samotného grapplingu je však oveľa staršia. Hovorí sa až o štyroch tisícoch rokoch. Išlo o veľmi populárny druh bojového umenia v Ázii a Afrike. Grapplingové techniky vraj boli nájdené na nástenných maľbách v Egypte.
V súčasnej dobe je grappling veľmi obľúbený vo Veľkej Británii a tiež v Spojených štátoch amerických. U nás sa síce tento šport v ponukách niekoľkých bojových klubov objavuje, ale na najvyššej úrovni sa mu venuje skutočne minimum športovcov. Nie je tak divu, že Česká republika ešte na turnajoch v tomto športe nezískala jedinú medailu medzi rokmi 2007 až 2013.
Vzťah juda a grapplingu
V jude je cieľom dostať súpera na lopatky do submisívnej pozície. Tá by mala byť nepríjemná až bolestivá. Súper po takom tlaku buď omdlí alebo vzdá zápas poklepaním ruky. V tomto športe sa teda nerieši boj na zemi ani to, či je súper na lopatkách. Na tento spôsob boja sa v angličtine používa práve výraz grappling.